NIEKOĽKO NAJ ZO SČÍTANIA OBYVATEĽOV, DOMOV A BYTOV 2011

POČET OBYVATEĽOV, OSÍDLENIE

K 21. máju 2011, k rozhodujúcemu okamihu sčítania, sa Slovenská republika územne členila na 8 krajov, 79 okresov a 2 927 obcí (vrátane mestských častí Bratislavy a Košíc). Najľudnatejší bol Prešovský kraj, okres Prešov (169 423) a obec Petržalka (105 842) v okrese Bratislava V. Najmenej obyvateľov s trvalým pobytom žilo v Trnavskom kraji a v okrese Medzilaborce (12 450). Obcou s najnižším počtom obyvateľov bola Príkra (8) v okrese Svidník. Najmenej obyvateľov na 1 km2 žilo v Banskobystrickom kraji (69,9) a v okrese Medzilaborce (29,1), najviac v Bratislavskom kraji (293,5) a v okrese Bratislava I (4 030,2). Okres Bratislava I bol zároveň okresom s najmenšou rozlohou (9,6 km2). Najväčšiu rozlohu mal okres Levice (1 551,1 km2).

K rozhodujúcemu okamihu sčítania pripadalo najviac žien na 1 000 mužov v Bratislavskom kraji (1 111), najmenej v Prešovskom kraji (1 028). Len v jedinom okrese na Slovensku – v Námestove – žilo menej žien ako mužov (984 žien pripadalo na 1 000 mužov). V okresoch Sabinov a Stará Ľubovňa bol počet mužov a žien vyrovnaný. Najvyšší počet žien na 1 000 mužov potvrdilo sčítanie v okrese Bratislava II (1 180). V 979 obciach žilo menej žien ako mužov. V ďalších 66 obciach bol počet mužov a žien približne rovnaký.

Najvyšší index starnutia (počet obyvateľov vo veku 65 rokov a viac na 100 detí vo veku 0–14 rokov) dosiahol Trenčiansky kraj (103,7) a okres Bratislava I (167,6). Najnižší index starnutia bol zaznamenaný v Prešovskom kraji (59,6) a v okrese Námestovo, kde na 100 obyvateľov v predproduktívnom veku (0–14 rokov) pripadalo 34 obyvateľov v poproduktívnom veku (65+).

Účasť na náboženskom živote alebo vzťah k rímskokatolíckej cirkvi deklaroval najvyšší podiel obyvateľov trvalo bývajúcich v Nitrianskom kraji (70,5 %) a v okrese Námestovo (95,2 %). Evanjelická cirkev a. v. mala najsilnejšie postavenie v Banskobystrickom kraji (10,6 %) a v okrese Myjava (50,9 %), gréckokatolícka cirkev v Prešovskom kraji (14,1 %) a v okrese Medzilaborce (50,4 %), reformovaná kresťanská cirkev v Košickom kraji (5,5 %) a v okrese Komárno (15,5 %). K pravoslávnej cirkvi sa prihlásil najvyšší podiel obyvateľov s trvalým pobytom v Prešovskom kraji (3,6 %) a v okrese Medzilaborce (27,2 %). Najvyšší podiel trvalo bývajúcich obyvateľov bez vyznania bol zaznamenaný v Bratislavskom kraji (26,8 %) a v okrese Bratislava V (32,9 %).

NÁRODNOSŤ

V každom z ôsmich krajov žilo najviac obyvateľov so slovenskou národnosťou. Najvyšší podiel obyvateľov s trvalým pobytom si slovenskú národnosť zapísal v Žilinskom kraji (93,1 %) a v okrese Námestovo (97,3 %). Obyvatelia maďarskej národnosti boli v rámci Slovenska najviac zastúpení v Nitrianskom kraji (24,6 %) a v okrese Dunajská Streda (75 %). Najvyšší podiel obyvateľov s rómskou národnosťou bol zaznamenaný v Prešovskom kraji (5,3 %) a v okrese Kežmarok (11,5 %). V Prešovskom kraji bol zistený aj najvyšší podiel trvalo bývajúcich obyvateľov s rusínskou národnosťou (3,5 %), v rámci okresov bol zaznamenaný najvyšší podiel obyvateľov s rusínskou národnosťou v okrese Medzilaborce (42,5 %). Okres Medzilaborce mal aj najvyšší podiel trvalo bývajúcich obyvateľov s ukrajinskou národnosťou (2,5 %). Najviac obyvateľov českej národnosti žilo v rozhodujúcom okamihu sčítania 2011 v Bratislavskom kraji (1,1 %), v rámci okresov dosiahol najvyšší podiel obyvateľov českej národnosti okres Bratislava I (1,7 %).

POČÍTAČOVÉ ZNALOSTI

Najvyššie podiely obyvateľov ovládajúcich prácu s textom, s tabuľkami, s elektronickou poštou a s internetom boli zistené v Bratislavskom kraji a na území piatich bratislavských okresov. Všetky uvedené zručnosti boli najnižšie zastúpené u obyvateľov trvalo bývajúcich v Košickom kraji a v okrese Revúca.

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky.